V ďalšom texte sa budem venovať dospelým ľuďom, nie som pediater, a preto sa k horúčkam u detí vyjadrovať nemôžem.
Keď hovoríme o horúčke, máme na mysli telesnú teplotu (meranú v podpazuší), ktorá je vyššia ako 38 °C. O zvýšenej teplote hovoríme vtedy, keď je hodnota medzi 37 a 38 °C. Čo je to vlastne horúčka? Prečo naše telo vlastne reaguje zvýšením teploty?
Naše telo je dokonalé. Tým, že žije neustále v kontakte s vonkajším prostredím, musí mať prostriedok, ako na toto vonkajšie prostredie reagovať a ako sa chrániť pred nepozvanými hosťami. Zvýšenie teploty je jedným z jeho najdôležitejších nástrojov. Horúčka totiž jednak obmedzuje rast vírusov a baktérií ( pri teplote nad 39,5 °C väčšina vírusov a baktérií stráca schopnosť rozmnožovať sa a umierajú) a jednak aktivuje imunitný systém (biele krvinky sú pri horúčke pohyblivejšie).
Nie je. Keby bola, neprežili by sme. Pre ľudský organizmus je typické kolísanie teploty v priebehu dňa.
Ráno pri prebudení je teplota najnižšia. Teplo sa koncentruje v centre tela - v hlave, v hrudníku, v bruchu a periféria, teda končatiny, mávame chladnejšie. K obedu sa teplota mierne zvyšuje (cca o 0,5°C) a poobede začína naše telo teplo aj vydávať, väčšina ľudí má teplé ruky aj nohy. V neskorých večerných hodinách teplota zasa postupne klesá.
Toto celé je ale samozrejme ovplyvnené aj okolnosťami - všimli ste si napríklad, keď ste z niečoho vzrušení, tešíte sa na niečo, robíte niečo s nadšením - teplota sa mierne zvyšuje. Naopak, keď sedíte celý deň v kancelárii pri stereotypnej činnosti, teplota klesá.
Horúčka vlastne kopíruje denné kolísanie teploty, len vo vyšších hodnotách. Predstavte si napríklad človeka s chrípkou. V prvej fáze teplota stúpa na 39 °C. Má zimnicu, ruky a nohy sú chladné, potrebuje dve periny, pretože sa nevie zahriať. To je fáza vzostupu teploty. Vtedy sa väčšinou cíti najhoršie - bolí ho celé telo, má citlivé svaly, citlivo reaguje na vonkajšie podnety (napríklad na svetlo, hluk). V tejto fáze sa organizmus snaží dosiahnuť teplotu, ktorá je pre boj s chrípkou optimálna. V druhej fáze - fáza udržovacia, už telo našlo optimálnu teplotu, takže ju po určitú dobu udržuje. Človeku začne byť teplo, má horúce končatiny a často sa mu aj uľaví a zaspí. V noci teplota väčšinou klesne (kopíruje prirodzené denné kolísanie teploty). Ďalší deň sa to môže celé zopakovať.
Je fajn si uvedomiť, že horúčka nie je choroba, je to iba reakcia organizmu na chorobu. Takže podľa závažnosti ochorenia a tiež aktuálneho stavu si organizmus riadi aj priebeh horúčky.
Človek s horúčkou patrí do postele! Vo fáze vzostupu teploty sa poriadne oblečieme, prikryjeme, ideálne v zatemnenej miestnosti a budeme sa snažiť mať kľud (v tejto fáze väčšinou nikto nemá chuť ani pozerať televízor a už vôbec nie niečo čítať). Dbáme na dostatok tekutín!!! a odpočívame. Pravdepodobne nebudeme mať chuť na žiadne jedlo a to vôbec nevadí, naše telo má dostatočné energetické rezervy. S poklesom horúčky sa bude postupne chuť do jedla vracať. Vo fáze udržiavacej je stále dôležitý dostatočný príjem tekutín. Človek by mal byť teplo oblečený, ale mal by mať aj možnosť teplo vydávať - takže nemusí byť pod perinou, nemusí mať ponožky.
ak teplota priveľmi kolíše - viackrát za deň klesne a opäť stúpne na vysoké hodnoty
pri horúčke spojenej s hnačkou/zvracaním, ktoré trvá viac ako deň
pri horúčke spojenej s bolesťami hlavy, ktoré pretrvávajú aj po dosiahnutí maxima teploty (pozor na zápal mozgových blán!)
pokiaľ trpíte iným závažným ochorením
vždy, keď si nie ste istí
Moje články považujte za zjednodušené pre lepšie pochopenie danej problematiky. Nemám za cieľ používať odborné lekárske termíny, ktorým nerozumiete, ani vychovať z vás "internetových doktorov". Články neberte ako všeobecné lekárske odporúčanie, nenahrádzajú konzultáciu s lekárom. Každý človek je iný, preto ak máte zdravotný problém, riešte ho vždy návštevou lekára.
